Rómska kultúra a stereotypy

„Rómska kultúra a stereotypy“ je pokračovaním príspevkov v našej sérií článkov v spolupráci medzi Futureg a PDCS v rámci projektu „Digitálny aktivizmus“. Cieľom tohto projektu je priniesť hodnotné poznatky a podporiť väčšiu toleranciu a porozumenie voči rómskej a maďarskej menšine na Slovensku.

Temto článok tejto série je dielom Viktórie Valachovej, absolventky Fakulty medzinárodných vzťahov, a Kataríny Csikosovej, študentky doktorandského štúdia na Filozofickej Fakulte, katedra religionistiky. Článok sa venuje stereotypom a ich vplyvom na spoločnosť, konkrétne na to, ako je rómska kultúra zobrazovaná v médiách a v literatúre.

Stereotypy sú všade prítomným elementom v našej spoločnosti a nevyhýbajú sa ani rómskej populácií. Slovo stereotyp nemusí vždy mať negatívny nádych, ale je dôležité si uvedomiť, že ide o neoverený predpoklad a nie o skutočnú a pravdivú reprezentáciu celej skupiny. Stereotypy sú zaužívané predstavy alebo vzory, ktoré ľudia používajú na ospravedlnenie svojho pozitívneho alebo negatívneho postoja. Je to presvedčenie, že určitá skupina ľudí ma rovnaké vlastnosti a neexistujú žiadne individuálne rozdiely medzi nimi. Presvedčenia tohto typu majú za následok, že ľudia sú obklopenými stereotypmi, miesto toho, aby boli vnímaní ako jedinečné osobnosti s vlastnými charakteristikami a kvalitami.  Vytváranie stereotypov často vedie k nerovnostiam a neobjektívnemu hodnoteniu iných ľudí, pričom jednotlivci sú zaradení do určitých vzorov správania na základe týchto stereotypov, a je veľmi ťažké tieto postoje zmeniť.

Celkovo sa ukazuje, že šírenie negatívnych predsudkov a stereotypov o Rómoch sa často využívalo na ospravedlnenie segregácie (oddelenia) a disciplinárnych prístupov, ktoré mali rozdeľovať spoločnosť medzi Rómami a nerómami. Tieto predsudky a postoje boli podporované názormi, že Rómovia nemajú záujem napríklad o vzdelávanie, čo potom viedlo k vytvoreniu oddelených škôl pre Rómov a pre nerómsku populáciu.  Napríklad, stereotypy o nedostatočnej hygiene zase mohli byť využívané pre zastavenia sociálnych kontaktov, vytváranie priateľstiev alebo manželstiev medzi rómskymi a nerómskymi skupinami.

Strereotypy nachádzame v rôznych formách a podobách, niekedy dokonca aj v literatúre. O Literatúre sa vraví, že je zrkadlom spoločnosti a často odráža jej postoje, hodnoty a predsudky. Autori v slobodnom prostredí môžu vytvárať ľubovoľné postavy, ktoré vedomky, ale aj nevedomky môžu byť ovplyvnené stereotypmi a majú vlastnosti, ktoré by mali byť charakteristické pre určitú skupinu ľudí. Ak sa napríklad kritickým okom pozrieme na svetovo uznávané literárne dielo Viktora Huga Chrám matky Božej v Paríži (možno poznáte pod inšpirovaným dielom: Zvonár u Matky Božej), všimneme si ako sa môžu prejavovať rómske streotypy v literatúre. Victor Hugo sa v tomto diele nevyhýba ani rómskym stereotypom. Postava Esmeraldy je typickým príkladom romantizovaného obrazu Rómok v literatúre. Jej krása, tanečné schopnosti a tajomný pôvod ju robia exotickou a fascinujúcou postavou pre čitateľa. Avšak Hugo sa snaží ukázať aj jej vnútorný svet a ľudské kvality jej komunity, čím sa snaží prekročiť hranice stereotypov. Hoci ide o pozitívny stereotyp, neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by Rómovia mali väčšie vrodené predispozície na hru na hudobných nástrojoch, spev alebo tanec. Tradičná hudba je neoddeliteľnou súčasťou rómskej kultúry, ale každý muzikant bez rozdielu na pôvod musí tvrdo pracovať, aby dosiahol úspech. Okrem hudby a tanca tvorí rómsku kultúru aj mnoho ďalších aspektov, o ktorých sa možete dočítať tu. (odkaz na prvý článok.) Práve ľudia vo znevýhodnených skupinách často musia pracovať oveľa tvrdšie, aby dosiahli svoj úspech. Títo ľudia môžu mať problémy so sociálnym alebo ekonomickým zázemím, alebo sú obklopení predsudkami, ako napríklad Rómovia, Muslimovia, ľudia so zdravotným znevýhodnením a podobne.

Bohužiaľ, tieto stereotypy sa cez literatúru dostali aj do médií, ktoré prispievajú k udržiavaniu negatívnych stereotypov o Rómoch. Týmto spôsobom sa potvrdzujú a udržujú predsudky a obmedzené pohľady na Rómske etnikum. Je dôležité, aby médiá prezentovali rôznorodosť rómskej komunity, jej prínosy a aj kultúru, a tým pomohli odstrániť negatívne predsudky. Podľa analýzy pripravenej občianskym združením Romano Kher – Rómsky dom v spolupráci s agentúrou Newton Media, niektoré médiá majú svoj podiel na stereotypnom obraze Rómov. Podľa tejto analýzy v očiach nerómskeho obyvateľstva je Róm vykresľovaní ako „bez vzdelania, chudobný, má veľa detí, je odkázaný na pomoc štátu a oveľa častejšie pácha kriminalitu ako príslušník väčšinového obyvateľstva“.

Poďme sa spoločne pozrieť na rómske stereotypy a ich následky. Veľmi známy stereotyp, prítomný v médiách, je zobrazovanie Rómov ako únoscov detí. Podpora tohto predpokladu priniesla za následok prípady, ktoré sa odohrali v Grécku a v Írsku, kedy boli Rómov zobrané ich vlastné deti, pretože sa nezdali dostatočne tmavé a tak sa automaticky predpokladalo, že boli unesené. Deti boli rodinám vrátene po tom, ako sa pomocou DNA testov potvrdila, ich rodinná príslušnosť. Tento incident odzrkadľuje ako streotypy dokážu ovplyvniť úsudok jednotlivca a poškodiť tým rodinu a v konečnom dôsledku aj komunitu, ktorá je traumatizovaná.

Samozrejme existuje mnoho médií, ktorá sa svojou činnosťou snažia o objektívny obraz Rómov a prispievajú k dekonštrukcii negatívnych predsudkov, napríklad Roma Forum Denník N. Romano fórum je online časopís, ktorý založilo občianske združenie eduRoma v roku 2021. Jeho cieľom je poskytovať kvalitné správy, príbehy, rozhovory a komentáre s cieľom napraviť často skreslený obraz verejnosti o Rómoch a iných menšinách. Chce byť hlasom týchto komunít vo dôležitých záležitostiach a hlavným zdrojom informácii.  Hoci nie sú vždy v popredí, ich úsilie je dôležité. Roma Press Agency (RPA) je nezávislá agentúra, ktorá sa tiež zameriava na informovanie o rómskych témach a kultúre. Ich spravodajstvo sa snaží prezentovať rôznorodosť rómskej komunity a bojovať proti stereotypom. Ďalej Romano hangos je internetový portál, ktorý poskytuje spravodajstvo v rómskom jazyku. Organizácie ako Romano Kher alebo Etpos sa snažia o vzdelávanie novinárov a novinárok o rómskych témach a bojujú proti diskriminácii.

Vo väčšine európskych krajinách je intolerancia voči rómskej komunite stále prítomná. Najčastejšie stereotypy zahŕňajú predstavu, že Rómovia nechcú pracovať v zamestnaniach a ničia vybavenie, ktoré im je poskytnuté. Ďalej sa napríklad hovorí, že Rómovia míňajú svoje sociálne dávky na zábavu a nie na potrebné veci. Je dôležité si uvedomiť, že tieto stereotypy nemusia zodpovedať skutočnosti a môžu prispieť k diskriminácii, násiliu a negatívnemu obrazu Rómov. Tieto stereotypy sú založené na protirómskych postojoch, vedomých aj nevedomých,  ktoré ubližujú psychický alebo ekonomický člennom týchto komunít a následne aj v kontakte s Nerómskou spoločnosťou.

Najčastejšie skloňovanou témou v súvislosti s rómskou komunitou býva dávka v hmotnej núdzi a s ňou spojená mnohodetsnosť rómskej rodiny. Na Slovensku sa často opakuje, že Rómske rodiny zneužívajú tento systém a za účelom poberania dávok plodia deti. Veľký počet detí, však nemá veľký vplyv na výšku dávok. Samozrejme, počet detí ovplyvňuje výšku dávky ale nie výrazne. V roku 2024 je dávka na rodinu s viac ako 4 deťmi vyššia iba o 76,80 eur ako dávka pre rodinu s menej ako 4 deťmi. Podobný vzorec bol aj v predchádzajúcich rokoch.

Na záver tohto článku je dôležité pripomenúť autostereotypizácie, kedy si Rómovia privlastňujú stereotypy, ktoré sa o nich šíria. Hovoria o sebe samých (alebo o iných Rómoch) ako o „neporiadnych, málo vytrvalých, alebo že sa nestarajú o deti.“ Takéto vnímanie samých seba môže viesť k neúspechu v činnostiach, ktorých sa tieto stereotypy týkajú – napríklad k myšlienke, že „nemá zmysel sa učiť, lebo učenie nemáme v krvi“. Samozrejme, že nie len autostereotypizácia vedie k nevzdelanosti Rómov, ale aj fakt, že pre Rómov je často krát nevytvorené prostredie, ktoré by ho prijalo (ekonomické rozdiely medzi spolužiakmi, neznalosť zvykov, jazyku a  kultúry, a pod.) Je dôležité si uvedomiť, že tieto stereotypy nie sú pravdivé a každý jednotlivec má svoje vlastné schopnosti a potenciál a preto je dôležité odbúrať stereotypy a porozumieť tomu druhému, aj keď každý z nás má za sebou iný príbeh. Spoločné dosiahneme viac, ako každý sám.

 

Zdroje:

tematicke_zistovanie_-_stereotypy_a_postoje_voci_romom_v_lokalnej_politike.pdf (gov.sk)

Kniha: Jekatyerina Dunajeva, 2021 Published by:  Central European University Press

Nazov : Constructing Identities over Time: “Bad Gypsies“ and “Good Roma“ in Russia and Hungary

Dávka v hmotnej núdzi – MPSVR SR (gov.sk)

Dlhé roky sa šíri klamstvo, že Rómovia dávkami zarábajú viac ako väčšinové obyvateľstvo – INFOSECURITY.SK

Romano Hangos (cekit.cz)

Romano Kher – Rómsky Dom – Tlačová správa: Médiá zobrazujú Rómov stereotypne a často anonymne

https://www.sme.sk/c/5936755/4-obraz-romov-stereotypy-media-a-obraz-buducnosti.html

Psychologička: Na Slovensku prevažuje názor, že je v poriadku mať predsudky k Rómom (dennikn.sk)

https://romanoforum.dennikn.sk/o-magazine/

Two Blond Children Taken From Roma Families In Ireland Are Returned : The Two-Way : NPR

Roma families in Ireland get back children | SBS News