„Ozajstní environmentalisti sú tí, ktorí vedia, že prírodu sme nededili od rodičov, ale ju požičiavame svojim deťom. „John James Audubon
Počas žitnoostrovskej „vodnej krízy“ civiliné aktivistky zorganizovali dňa 8.1.2017 o 17.00 v kultúrnom dome v Trstenej na Ostrove obyvateľské fórum o znečistení vody atrazínom.
Na fórum boli pozvaní okrem obyvateľov dotknutých kontaminovaných oblastí hlavne mienkotvorcia, odborníci,ale aj iní záujemcovia. Prednášateľmi boli výskumníci z oblasti vody, vodného hospodárstva a moderného poľnohospodárstva, ktorí vedeli podať obyvateľom informácie zrozumiteľne, podľa najnovších aktuálnych dianí.
Na diskusii sa zúčastnili:
- Ing. Ladislav Sebő – riaditeľ odštepného závodu ZSVS a.s. (Západoslovenská vodárenská spoločnosť) v Dunajskej Strede
- Ing. Erik Paxián, odborník v oblasti alternatívneho poľnohospodársta
- Ing. Zoltán Krascsenits, chemickotechnologický inžinier, nezávislý výskumník vody
- Mgr.Krisztina Mészáros- novinárka, reportérka
- MUDr. Mária Gašpar- lekárka
Obyvatelia kontaminovaných obcí boli vystrašení, ako píše aj Plus 7 dní a preto aktivistka z obce Baka,Krisztina Mészáros považovala za potrebné zorganizovať takéto podujatie kvôli podaniu kľúčových informácií z úst odborníkov. Ako povedala, myslela si, že tento stav potrvá len chvíľku, ale od merania z 2. novembra sa vydal oficiálny zákaz používania vody až 15.decembra, na miestach, kde 12 rokov zakázaný pesticíd atrazín päťnásobne prevýšil povolenú hranicu.
„Problém vidím v tom, že od rodín počujem málo, že by sa vrátili k starým zvykom, ľudia sú skeptickí a aj po namontovaní čistiacich nariadení uvažujú, či budú piť vodu z vodovodu, alebo používať na účely varenia nefiltrovanú vodu zo studní.“ Ďalej povedala, že krátko pred vyhlásením stavu v dedine dávala piť deťom a zostala v šoku. Deti sú najviac v tomto ohrozené, malé dieťa potrebuje naozaj čistú vodu.
Riaditeľ závodu ZSVS a.s. Dunajská Streda informoval obyvateľov, že spoločnosť dala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a zabezpečuje montáže filtračných zariadení, ktoré sú z Nemecka a presahujú sumu 200 000 eur, čo ale nepredraží doteraz ponúkané služby spoločnosti. Dôraznil však aj on, že atrazín, ako herbicíd zabíja burinu a zatiaľ sa nedokázal jeho negatívny vplyv na ľudí. Hranica antrazínu, ktorá je povolená v EU je 100 nanogramov na liter, pričom v USA napríklad až 2000.
Nezávislí výskumník, chemickotechnologický inžinier Zoltán Krascsenits vysvetlil, čo je atrazín a aké štúdie sa doteraz zverejnili o tejto látke. Sám sa na podobných výskumoch zúčastnil.
Atrazín je síce mierne alebo vôbec nejedovatá chemická látka pre ľudí, ale odznelo zopár výrokov, ktoré neznepokojujú ľudí. Existujú druhy vodných živočíchov, ako napríklad žaby, kde bol negatívny efekt pozorovateľný. Vyšlo najavo, že atrazín vplýva na imunitný systém a narúša aj hormonálny systém. Patrí preto do skupiny endokrinných disruptorov. Pri dospelom ľudskom organizme toto nebezpečenstvo nehrozí, lebo oveľa nebezpečnejšie chemické látky sa dostávajú do vody aj napríklad vďaka plastom, čistiacim prostriedkom, alebo práve liekom. Plasty majú tisíckrát alebo stotisíckrát silnejší hormonálny efekt ako atrazín.
V roku 2005 sa začal jeden výskum ktorého sa zúčastnil, pri 100-200 nanogramoch (jeden mikrogram je miliardina jedného gramu, 100 ng/l je 0.1 ug/l) na liter sledovali stav, pri 2500 nanogramoch v štúdii z USA už bola viditeľná feminizácia pri rybách a žabách, pričom pri žabách mužského pohlavia začali byť viditeľné ženské pohlavné orgány.
V roku 2007 vyšla v Španielsku štúdia, v ktorej sa skúmali ženy, ktoré pracujú v chemickom závode, kde sa používajú rôzne čistiace prostriedky. Skúmali sa aj tehotné ženy a chlapci – novorodenci mali v krvi zvýšené množstvo ženských hormónov.
Hovoril aj o tom, že v Dunaji už v roku 2009 našli 1-1,5 mikrogramu ibuprofenu a nevylúčené zostatky antikoncepčných tabletiek. Prejdú cez čističku vôd, ale zostanú v našich spodných vodách. Aj keď všetko prefiltrujeme, tak tieto zvyšky zostanú v našich plytkých studiach. Každý deň ohrozujeme naše životné prostredie aj zdravie.
Ako sa dostal atrazín do vody nikto nevie
„Ak by to súviselo s vrakúňskou skládkou, tak by boli obce horného Žitného ostrova tiež kontaminované ako Lehnice, Eliašovce, Zlaté klasy, ale tam sa to nepreukázalo“- hovorilo sa na fóre.
Odborné stanoviská však majú rôzne teórie. Poslanec MC Vrakuňa Milan Šindler si myslí, že skládku treba odstrániť, aj keď obidve metódy sú finančné náročné, enkapsulácia by mohla znamenať pre budúce generácie ďalšie problémy.
Na podnet OZ FutuReg prinieslo stanovisko medzinárodná organizácia Greenpeace, kde podľa toxikológov treba identifikovať zdroj znečistenia, či sa jedná o priemyselný komplex, skládku, poľnohospodárku prevádzku alebo sklad alebo – čo je pravdepodobnejšie – či sa jedná o historické znečistenie podzemných vôd. Takisto odporúčajú mapovať lokalitu a rozsah znečistenia, odhad možných rizík, vypracovať opatrenia na zmiernenie rizík, posúdiť možnosti odstránenia znečistenia, a hlavne poskytnúť čistú pitnú vodu všetkým dotknutým občanom.
Na zasadnutí odznelo, ako je to možné, že na prahu 21. storočia Žitný ostrov, najväčšia zásobáreň podzemných vôd ešte stále nie je napojená na verejnú vodu alebo ešte niektoré obce ani kanalizácie nemajú, pričom do 2021 majú podľa legislatívy EU povinnosť tento záväzok splniť.
Po obyvateľskom fóre téma ešte stále málo rezonovala v médiách, aj keď približne 5000 ľudí prežilo Vianoce v roku 2017 bez vody. Odzneli však nasledovné závery:
- Vodu si ničíme aj my sami, nielen atrazín a pesticídy, trvalá udržateľnosť v prírode je dôležitá.
- Môžeme si založiť fórum (Csallóköz tiszta vizet érdemel v preklade Žitný ostrov si zaslúži čistú vodu), akékoľvek združenie alebo „aktívne“ bojovať posielaním listov či organizovaním petície, ale koniec koncom písať o tom budú len niektoré médiá a zodpovedné budú vždy príslušné orgány, ktoré o tom už dávnejšie vedia.
- Analyzovať rozbor vody sa nedá univerzálne, ani veľmi často, keďže predstavuje finančne náročný proces pre rodiny so studňami, preto je dlhodobým riešením pre každú obec v tejto oblasti napojiť sa na vodovod.
Vysoká koncentrácia pesticídu atrazín v studniach Žitného ostrova spôsobila zákaz pitia i varenia z vody vodovodnej siete v šiestich obciach. Avšak zdroj znečistenia zostáva ešte stále záhadou.
Koncom januára sa otázka priniesla aj do Európskeho Parlamentu, 23 000 000 obyvateľov EÚ nie je stále napojených na vodovod. O kontaminácii sa vedelo od roku 2009 a riešiť sa to dúfajme začne až teraz. Toxickou skládkou sa zaoberá prokuratúra.
Záver?
Voda zo studní neprechádza potrebnými testami pravidelne, ani inými filtráciami, ako sú tie ktoré sú predpísané NA kolaudáciu (pesticídy, ťažké kovy sa vo všeobecných rozboroch netestujú), takže voda môže byť síce chuťovo taká istá, ale priznajme sa, že nevidíme do nej ak je priesvitná.
„My, ľudia budeme schopní rozmýšlať až vtedy, keď voda bude smradľavá alebo tmavosivá, až vtedy príde čas zmeny.“ – povedal jeden účastník fóra.
Voda je pánom. Na fóre obyvateľov v Trstenej na Ostrove sa analyzovalo viac otázok, medzi nimi aj chemické zloženie vody, účinky atrazínu podľa amerických štúdií, plánované filtračné zariadenia, ktoré namontuje ZSVS a.s., a pomôžu tak tým obyvateľom, ktorí sú zákazníci spoločnosti. Čo sa stane ale ostatnými? S tými, ktorí majú len studňu?Na otázku sa úplne jasná odpoveď nenašla.
Nemali by sme hovoriť o vodnej kríze ako ukončenej, keď sa vyriešil osud týchto dedín, ktorých voda bola kontaminovaná atrazínom, (perfektná mapa na znázornenie dotknutných obcí). Voda v podzemí je totiž spoločná a je to iba otázka času ktorá látka a kedy sa ešte dostane do hlbín… Podľa konkrétnych príkladov merania dotknutých dedín sa ukázalo, že 40 metrová studňa môže mať iné namerané hodnoty ako tradičná 12-20 metrov hlboká, atrazín sa našiel v 80 metrov hlbokej studne)
„Kým však nepoznáme kvalitu pitnej vody, nemali by sme ju piť.„- zhodnú sa na tom viacerí odborníci na Slovensku.
Ako ďalej? Otázky sú rôzne ako aj názory:
Prečo ešte stále veľa dedín v okolí nie je napojených na centrálnu vodu? Prečo sa stretneme s nezáujmom ľudí riešiť otázku pitnej vody? Ako na nás môže v budúcnosti vplývať kontaminovaná voda? Aké sú možnosti riešenia a možné scenáre?
Zdroj informácií podľa medializácie v maďarčine po podujatí (odporúčam miesto Google Translate dobrého suseda, pôvodom zo Žitného ostrova):
http://www.hirek.sk/itthon/20180109083330/Lakossagi-forumot-tartottak-a-csallokozi-vizszennyezes-ugyeben.html
http://parameter.sk/nezzunk-tukorbe-ami-megtortent-annak-mi-vagyunk-az-okozoi
http://felvidek.ma/2018/01/a-csallokoz-legyen-kiemelt-vizvedelmi-terulet/
http://tenyek.sk/2018/01/09/tiszta-csallokozi-vizert/
Lívia Bott Domonkos
