Za posledné týždne sa život v našich rodinách z dôvodu pandémie úplne prevrátil naruby.Materskú školu, základnú školu a zamestnanie od pondelka do piatka vystriedalo vzdelávanie z domu, podľa možnosti práca z domu. Pedagógovia, rodičia, študenti museli zo dňa na deň prejsť k vzdelávaniu na diaľku. V podstate to je akoby sme chceli prváka naučiť abecedu za pár dní. Online vzdelávacie platformy boli spustené na plné obrátky aj v Maďarsku, aj u nás. Do viacerých skupín som sa aj ja sama pridala a za predchádzajúce dni som zistila, že boríme s rovnakými problémami, ťažkosťami, následkami ako naši južní susedia. Súčasne som sa stretla s mnohými inšpiratívnymi príkladmi, za čo som veľmi vďačná výborným, kreatívnym kolegom a kolegyniam.

Najviac pomoci vyžadujú deti na prvom stupni

V našej rodine sa online vzdelávanie realizuje na viacerých stupňoch, takže dokážem bezprostredne posúdiť tieto činnosti z obidvoch strán: ako rodič a zároveň aj ako pedagóg. Úspešnosť online vzdelávania bude merateľná až neskôr, možno po online testoch, no môže sa stať, že sa výsledky dostavia až v nasledujúcom školskom roku. Musíme sa prispôsobiť novej, nečakanej situácii, ale aj skutočnosti, že online vzdelávanie je potrebné realizovať na každom stupni inak, inými spôsobmi a metódami.

Moje najstaršie dieťa navštevuje vysokú školu. „E-learning“ nepredstavuje pre neho žiadny problém, učí sa, pracuje, posiela práce pedagógom atď. Vysokoškoláci si na tento spôsob práce zvykli, je to už pre nich rutina. Jeden deň sa dokonca môj syn začal sťažovať, že istý školiteľ mu už dva týždne neposlal nijakú úlohu (!). Moje stredné dieťa by tento rok malo maturovať. Ani on nemá problém s využívaním informačných technológií. Šikovne a prakticky sa zapája do skupinovej práce so spolužiakmi, navzájom si pomáhajú, komunikujú a spolupracujú. Nech sa na to pozeráme z akejkoľvek stránky, je to pozitívna správa. Dcéra ešte študuje na nižšom stupni, jej posiela úlohy pani učiteľka prostredníctvom úloh zahrnutých v správach.Dcéra ich disciplinovane rieši, učí sa, čo sa učiť má, ak si nevie s niečím poradiť, poprosí nás o pomoc. Žiaci nižšieho stupňa si vyžadujú najviac pomoci od rodičov. To je fakt, ktorý môžem potvrdiť najmä ako učiteľka.

Pracujúci rodičia to majú ťažšie

Doma sa snažíme vytvoriť z nového spôsobu učenia každodennú rutinu, čo sa nám celkom darí.Pracujeme na tom neustále.Počas doobedňajšieho učenia stihnem uvariť obed,poobede sa hodinu bicyklujeme mimo obce. Máme vlastnú mini trasu,v rámci ktorej prechádzame popri koňoch. Samozrejme,že sa pri nich pristavíme,aby Vica mohla pohladkať svojho
obľúbeného koníka. Akonáhle ju Sklenené oko (tak ho Vica nazvala) zbadá, príde k plotu a vysunie hlavu.Takéto maličkosti ju najviac potešia. Kone mala odjakživa rada a jeden večer sa rozhodla, že pohľadá svoju starú knihu o koňoch a že si ju znova prečíta (bonusové čítanie). Namaľovala obrázok s koníkmi (výtvarná výchova), a popri tom bicykluje, jazdí na kolobežke alebo sa hojdá na dvore (telesná výchova). Ak nevyjde počasie, vyberieme xbox Kinect, to je naša zlatá rezerva. Spoločné upratovanie, spoločné pečenie (možnosť kombinácie výchovy k domácim prácam a výtvarného umenia, viď. na fotke) a samozrejme sledovanie rozprávok (Príbeh žraloka už poznáme naspamäť).Dovolím jej hrať počítačové hry a považujem to za nástroj rozvoja tvorivosti a logického myslenia. Tento čas nepovažujem za vhodný na zakázanie hier. Po prvé je to využitie voľného času a po druhé sme svedkami revolúcie v digitálnom vzdelávaní a hry sú jeho súčasťou.

Ako matka a ako pedagogička mám veľké šťastie, že môžem byť doma. Uvedomujem si, že veľa rodičov, napr. predavačky, ľudia v zdravotníctve pracujú denne 8-12 hodín, pretože nemôžu pracovať z domu. Mnohí majú deti, ktoré ich čakajú doma. Takíto rodičia sú vyčerpaní nielen  fyzicky, ale aj  duševne a nemajú šancu stihnúť domáce vzdelávanie tak ako my, ktorí sme doma. Ešte k tomu to stíhame v dopoludňajších hodinách a vraj sú deti v tomto čase najvnímavejšie, najlepšie si veci pamätajú a najrýchlejšie reagujú. Navyše je to čas, kedy sa učili aj v škole. Uvádzam údaje predovšetkým o tých žiakoch prvého stupňa, ročníky 1. – 4., ktorí najviac potrebujú pomoc rodičov pri učení.

Motivuje ma, keď sa deti učia

Som triedna učiteľka druhákov a veľmi si uvedomujem, že bez spolupráce rodičov by bolo priam nemožné učiť sa s týmito deťmi. Minule som rozoslala úlohy, označila som, ktoré texty sú na čítanie, ktoré na písanie a ktoré sú matematické zadania. Vytvorila som skupinu v messengeri, v ktorej vieme spolu s rodičmi posúdiť, ako pokračujú deti v učení. Každodenne pridávam videá a zaujímavosti týkajúce sa daného učiva. Nájdu sa však aj také rodiny, s ktorými sa žiaľ takýmto spôsobom neviem spojiť, pretože nemajú internet, v horšom prípade nemajú ani telefón. S rodičmi bez internetu som v kontakte cez telefón a vieme sa dohodnúť aspoň o niektorých veciach. Rodičom, ktorí nemajú ani telefón, viem len odkázať cez spoločného známeho.

Nesmierne veľa sily mi dáva, ak počujem, že žiaci z mojej triedy pokročili, radi pracujú a učia sa. Pevne verím, že to takto aj ostane, kým sa situácia nezmení.Neustále hľadám aj iné , nové možnosti, vďaka ktorým by som vedela zlepšiť vzdelávanie na diaľku.Svojich žiakov prosím,aby každý deň večer zhrnuli niekoľkými vetami, aký majú deň za sebou.Chcem,nech
napíšu,čo si prečítali, aby nakreslili svoju obľúbenú činnosť a zdieľali obrázok v spoločnej skupine.Túto úlohu dokážu urobiť sami. Pomoc potrebujú maximálne na začiatku s fotografovaním, ale aj to sa rýchlo naučia. Kto ma pozná vie, že rekapitulácia dňa je moja záľuba. Do tejto aktivity sa aj ja zapájam, predsa sme jeden tím. Včera som si začala tvoriť virtuálny denník. Takto vieme o sebe a môžeme byť spolu aspoň online i keď pevne verím, že onedlho budeme spolu aj fyzicky, pretože mi moji žiaci veľmi chýbajú.

Všetkým rodičom želám veľa trpezlivosti, dostatok empatie a rozvahy. Všetkým prajem pekné dni a radostné spoločné vzdelávanie, posielam obrovské virtuálne objatie a pripájam citát stvorený pre súčasnú situáciu: