Štúdia informuje o možnostiach hospodárskych činností. Štúdia v konečnom dôsledku informuje o možnostiach a situácií žien pomocou komparatívnej analýzy na základe silných a slabých stránok v konkrétnom regióne.
Podnikanie a hospodárske činnosti pre ženy sa vo viacerých odborných článkoch definujú úplne zvlášť od toho ľudského, mužského, vidíme to aj v laických novinárskych článkoch (Zdroj: https://podnikam.webnoviny.sk/podnikanie-pre-zeny/, ale ani vedecké publikácie sa nevyhnú stereotypom. Existuje model pre všetkých a potom existuje akási podkapitola, a to model pre ženy. Prečo? Aby sme si vedeli prispôsobiť rodinný a pracovný život.
Táto pozitívna diskriminácia sa berie vo svete trendom, ktoré potom vyžadujú od žien viackrát väčší prínos, obrovské ukazovatele a koniec koncom napríklad veĺmi neviditeľné hospodárske čísla, ktoré sa v makroekonomických ukazovateľoch nevyčíslia. Podnikanie na južnom Slovensku v posledných rokoch ukazuje stále stagnujúcu tendenciu. Podľa komparatívneho výskumu sa zistilo
Počet podnikateliek bez zamestnancov poklesol o 6 tis. (ŠÚ SR, 2011); podnikatelia a podnikateľky so zamestnancami klesajúci trend nezaznamenali. V roku 2011 dosiahol celkový počet podnikajúcich mužov 272,2 tis. (60,1 tis. so zamestnancami a 212,1 tis. bez zamestnancov) a žien 100,3 tis. (22,1 tis. so zamestnancami a 78,2 tis. Bez zamestnancov); na celkovom počte podnikajúcich sa teda ženy podieľali 26,9 %. Trvalo rozdielna je aj štruktúra poslednej skupiny samozamestnaných, ktorými sú vypomáhajúci v domácom podniku. Hoci nejde o vysoké počty (spolu maximálne 3,3 tis.), väčšinou toto pracovné zaradenie pripadá na ženy. V roku 2009 to bolo 0,9 tis. mužov a 2,4 tis. žien, v roku 2011 už len 0,5 tis. mužov a 1,1 tis. žien.V ekonomicky silnejšom podnikateľskom sektore hospodárstva je všeobecná – menšinovú pozíciu majú nie len ako podnikajúce, ale aj ako zamestnankyne. Rozdiel medzi mužmi a ženami je tu konštantný, hoci sa s rozširovaním súkromného sektora v štruktúre NH mení. Kým zamestnankyne v súkromnom sektore tvorili v roku 2011 zo všetkých zamestnaných žien 59,8 %, z pracujúcich mužov to bolo až 75,7 %; podiel žien zamestnaných vo verejnom sektore bol zasa vyšší za ženy (40,2 % oproti 24,3 % mužov). Čo sa týka podielu žien na celku zamestnaných v súkromnom sektore, ten v roku 2011 dosiahol 41,7 % a oproti stavu v roku 2008 poklesol približne o 1 %. Súkromný sektor v roku 2011 zamestnával o 220 tis. Mužov viac ako žien: 561,8 tis. žien ku 785,9 tis. mužov (Databáza Slovstat, 2011). Výrazný rodový aspekt má v súvislosti s pracovnou aktivitou slovenského obyvateľstva zvýšenie počtu žien pracujúcich ako opatrovateľky v Rakúsku. Medziročne v rokoch 2009 – 2010 stúpol počet opatrujúcich v Rakúsku zo 7,5 tis. na viac ako 15 tis., v rokoch 2010 a 2011 sa rast zastavil. Podiel opatrujúcich zo Slovenska na všetkých opatrujúcich cudzinkách a cudzincoch v Rakúsku narástol zo 40 % v roku 2008 na dve tretiny v roku 2010. Vyše 70 % slovenských žien – opatrovateliek v zahraničí je starších ako 34 rokov a 60 % až 70 % má na Slovensku domácnosť s deťmi (20 % s deťmi mladšími ako 15 rokov). Efektom takejto pracovnej migrácie žien je suplovanie chýbajúcej platenej alebo neplatenej starostlivosti v materskej krajine, zväčša opäť vykonávanej ženami. Ďalším pretrvávajúcim problémom slovenského trhu práce je jeho značná rodová segregácia – horizontálna i vertikálna (Barošová, 2006; Filadelfiová, 2007, 2010a,b, 2011; Bútorová a kol., 2008; Holubová, 2009, 2010).Rozmiestnenie žien a mužov v jednotlivých segmentoch trhu práce podľa typu profesie alebo ekonomickej činnosti je veľmi vzdialené rodovej vyváženosti. V rámci EÚ sa radíme k štyrom krajinám s najsegregovanejším trhom práce (Gender Segregation in the Labor market , Report, 2009), najnovšie údaje naznačujú, že sa situácia v priebehu rokov nijako výraznejšie nezlepšuje. Podľa správy Európskej komisie z roku 2009 bol index vertikálnej rodovej segregácie na Slovensku.
Vývoj situácie ženských podnikaní a trhových možností sa stále ukazuje v užšom južnom regióne ako pozitívny a výhody práce v partnerstve, v rodinnom podnikaní sú tiež na zváženie. Tieto nové ciele a vízie žien môžu byť neskôr zdieľania myšlienok a vytyčovania nových a inovatívnych spôsobov využitia nielen európskych podporných systémov ale aj nových investícií, stimulov do podnikateľskej sféry. Ako záver sa viac matiek zhodlo na tom, že výchova detí pri aktívnom životnom spôsobe je jedinečnou možnosťou ako ich ďalej motivovať. Štúdie preukázali že je to naozaj obdivuhodné ako presne multikultúrna, pracovitá výchova môže prispieť k aktívnosti dieťaťa v školských zariadeniach a neskôr ovplyvní ich pracovné tempo a pracovné nasadenie.
Ako sa hovorí v pôvodnom znení porekadlo od neznámeho atura „Girl with dreams are women with vision“, v preklade “Malé dievčatá, dcéry so snami sa stanú ženami s víziami.” Tak ich nechajme snívať a dovoľme, aby aj hospodárstvo takto vďaka žien a úspešnej výchove napredovalo.
