Na nedávnej konferencie Deti v menšinách Minority Kids som plánovala predniesť záverečnú tému s názvom Matky v hospodárstve.Tento mesiac, keď deti nastupujú do školy a škôlky a rodičia sa vracajú do práce po lete, sa tieto otázky stanú ešte viac aktuálnym.
Vyhodnotenie dotazníkov v rámci výskumu regiónu Žitného ostrova o prioritách matiek s malými deťmi nikdy nebude homogénna v zmysle odpovedí. Ukazuje sa trend veľmi smelej mladej generácie plnými ambíciami. Popritom je tu aj nechutenstvo podnikať popri administratívnych bariérach a rodinných limitoch.
V súlade so zmenou spoločenských podmienok aj rodina, resp. život v rodine prechádza vlastným vývojom, v dôsledku čoho sa tradičná rodina postupne zmenila na rodinu modernú, až na súčasnú rodinu, ktorá sa často označuje prívlastkom postmoderná. Charakteristiky súčasnej postmodernej rodiny, ktoré uvádzame v príspevku, slúžia ako východisko pre analýzu súčasného stavu vnútrorodinnej deľby práce.
Naším zámerom je poukázať na participáciu mužov a žien na každodenných prácach v domácnosti a na starostlivosti o deti, na základe empirických zistení .Cieľom je tiež analyzovať názory a očakávania ľudí v oblasti rodičovských rolí a dostať odpoveď na otázku, či v súčasných rodinách existujú vyrovnané partnerské vzťahy v domácnosti, alebo ide o pokračovanie v rodovo špecifickej deľbe práce v domácnosti.
Vieme, že postmoderná rodina vo veľkom podporuje aktivity matky, deľba práce je takmer ideálne, matka má svoje tzv. vybalansované životné cykly, otec pracuje z domu, domáce práce sú podelené, starostlivosť o deti nie je úlohou len matky, ktorá v každom prípade zostáva na rodičovskej dovolenke po uplynutí materskej dovolenky. Takéto rodičovské roly sa vyskytujú podľa výskumov v Kanade, V USA a v niektorých štátoch západnej Európy. [1]
10- 14 dní dostanú dánski a fínski oteckovia, izlandčania až 140 dní,čo sa už vyrovnáva materskej dovolenke v našich pomeroch.[2] V USA sa takéto dni oficiálne nedávajú avšak sa. V roku 2013 ILO (Internatinal Labour Organisation) skúmalo 147 krajín, z nich len 46 percent árokovalo na otcovskú dovolenku tzv. paternal leave. (Countries with best parental leave)
Ženy, podnikateľky pozerajú možnosti grantov a dotácií, ktorých je však menej v dnešnej dobe.Výskum sa zameriava na rolu žien v ekonomickom rozvoji spoločnosti. Adresu otázky či je viditeľné investovanie do žien alebo či bariéry, ktoré nastávajú pri realizácií žien a ako ich odstrániť. V nedávnej štúdii OECD sa zdôrazňuje, že rodové rozdiely v podnikaní sú veľké a pretrvávajú v rôznych aspektoch, vrátane subjektívnych preferencií, pokiaľ ide o podnikanie, veľkosť podniku a finančnú výkonnosť, prístup k finančnému kapitálu a jeho využívanie. Ženy podnikateľky majú okrem maximalizácie zisku aj ďalšie ciele a rozsiahlejšie meradlá ich výkonnosti vyzdvihujú ich príspevok k sociálnemu a hospodárskemu rozvoju.
Umožnenie väčšiemu počtu žien zakladať podniky a podporovanie rastu existujúcich podnikov riadených ženami môže prispieť k vytváraniu väčšieho počtu pracovných miest, k väčšej inovatívnosti, vyššej konkurencieschopnosti a hospodárskemu rastu a tiež k obmedzeniu sociálneho vylúčenia. V záujme plného využitia potenciálu podnikov na trvalo udržateľný hospodársky rast a vytváranie pracovných miest v Európe najmä po kríze je potrebné prijať zásadné opatrenia.
EHSV (Európsky hospodársky a sociálny výbor) už navrhol, aby sa na podporu podnikania žien na úrovni EÚ prijali kroky ako vytvoriť úrad pre európske ženy vlastniace podniky s cieľom vytvoriť infraštruktúru, ktorá podporuje podnikanie žien, vymenovať v rámci Európskej komisie a ministerstiev pre podnikanie jednotlivých členských štátov riaditeľa pre podniky riadené ženami, ktorého úlohou by bolo zvyšovať informovanosť o hospodárskom prospechu, ktorý prináša väčšie podnecovanie žien, aby zakladali a rozvíjali podniky, zberať údaje – rozdelené podľa pohlavia – o podnikoch žien v celej Európe. Dosiahnutie barcelonských cieľov je preto nevyhnutnosťou. Podľa nedávnej správy Komisie však v roku 2010 len 10 členských štátov dosiahlo barcelonský cieľ zameraný na deti do 3 rokov. V kategórii detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky iba 11 členských štátov dosiahlo v tom istom roku cieľových 90 %.[3]
Keďže najvyššia pôrodnosť je v tých členských štátoch, ktoré sa najviac pričinili o zosúladenie pracovného a súkromného života rodičov a ktoré vykazujú vysokú zamestnanosť žien, mali by členské štáty poskytovať účinnejšiu, cenovo prijateľnejšiu, dostupnejšiu a kvalitnejšiu podporu rodinám s deťmi prostredníctvom opatrení, ako sú napr.:
- investície do detí – prostredníctvom intervenčných programov určených rodinám s malými deťmi, najmä tých, ktoré poskytujú služby rodinám doma a v zariadeniach,
- zosúladenie rodinného a pracovného života – prostredníctvom koordinácie rôznych oblastí, ako je napr. poskytovanie starostlivosti o deti, rodičovská dovolenka a pracoviská, ktoré sú ústretové voči rodine,
- vytvorenie rámcových podmienok na zvýšenie miery pôrodnosti – okrem opatrení na zosúladenie pracovného a súkromného života prostredníctvom daňovej účinnosti (napr. poukážok na služby starostlivosti o deti v Spojenom kráľovstve), opatrení, ktoré zabezpečia väčšiu mieru rozdelenia nákladov na výchovu detí a umožnia mladým párom získať prístup k finančne dostupnému bývaniu a pevne sa uchytiť na trhu práce.
Žurnál sociológie preukazuje súvislosť medzi ľudským rozvojom a rastom slobodných matiek. Tie domácnosti, ktoré boli vedené ženami boli stále horšie na tom ekonomicky a faktory, ktoré prispeli k zhoršeniu stavu matiek boli najmä nízke možnosti práce a nízke platy v ekonomicky horších segmentoch a regiónoch a menej benefitov verejných služieb alebo iných zvýhodnení. (Fields & Casper, 2001; McLanahan &Booth, 1989; McLanahan & Kelly, 1999; McLanahan & Sandefur, 1994; Nichols-Casebolt & Krysik, 1997). [4]
Hoci pri fungovaní portálu a projektu Minority Kids sme podľa vlastných praktických skúseností a dojmov zistili, že záujem o rovnoprávnosť v pracovnom meradle a účast na kreatívnych prácach počas materskej dovolenke v regióne je o niečo slabší ako v hlavnom meste, aj vlastné ocenenie matiek a sebadôvera, sila i viera v sebe je niekedy problematická. Vo všeobecnosti ženy a matky ešte stále zostávajú v pozadí popri rodinných, rodičovských a domácich povinnostiach a riešiť odborne túto tému v našom regióne stále nie je prioritou. Dôvody môžu byť viaceré, je tu hlavne spoločenský jav „žena v domácnosti“ a pojem „takto sa patrí“. Portál môže pomôcť vo vytváraní zdravej sebadisciplíny matiek, čo dlhodobo prispeje k zdravému rozvoji spoločnosti a detí, pretože ešte stále prevažuje akýsi rešpekt a odstup od aktívneho konania, aj keď spoločenské okolnosti by boli dané pre konanie.
[1]Countries with best parental leave http://www.businessinsider.com/countries-with-best-parental-leave-2016-8
[2] http://www.huffingtonpost.com/2015/06/17/best-countries-for-patern_n_7595946.html
[3] Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Zamestnanosť žien a hospodársky rast“ (prieskumné stanovisko) 2013/C 341/02 zdroj: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:52012AE3611
[4] Fields, J., & Casper, L. C. (2001). American’s families and livingarrangements. Washington, DC: U. S. Census Bureau.