Vidieť to nevidiace
V rámci projektu „Seeing the Unseen“ vznikli prvé celoštátne výskumné správy z V4, ktoré skúmajú, v akom digitálnom prostredí vyrastali mladí ľudia vo veku 18 až 25 rokov žijúci v krajinách Višehradskej štvorky, s akými online hrozbami sa stretli v detstve a koho požiadali – alebo by požiadali – o pomoc, keby sa im stalo niečo zlé.
Výskum v regióne V4 spracované maďarskou nadáciou Hintalovon v oblasti sexuálneho obťažovania detí a mladých, ktorej časť tvorilo Slovensko s 1 027 mladými ľuďmi na Slovensku odhaľuje zásadnú premenu detstva v digitálnej ére. Dáta ukazujú, že nejde len o vyšší prístup k technológiám, ale o hlbokú integráciu online prostredia do každodenného života.
Pod kontrolou – s kontrolou
Kým v predškolskom veku má väčšina detí používanie zariadení pod kontrolou (72,6 % menej než 3 hodiny denne), na stredných školách sa situácia obracia: až 59,2 % mladých trávi online viac než 3 hodiny denne a 27,4 % dokonca viac než 7 hodín.
Tento trend súvisí s rastúcou autonómiou, digitalizáciou vzdelávania a presunom sociálnych vzťahov do online priestoru. Alarmujúcim zistením je, že časť respondentov trávi online takmer všetok bdelý čas, čo naznačuje život sprostredkovaný obrazovkami.
Môžu z to online platformy alebo výchovný paradox?
Dominantnou platformou je YouTube (90,8 %), nasledovaný Instagramom (79,1 %) a TikTokom (67,5 %). Digitálny priestor plní viacero funkcií – komunikáciu (82,7 %), získavanie informácií (77,0 %) aj zábavu (75,6 % sleduje videá). Napriek tomu iba 35,4 % mladých aktívne tvorí obsah, čo poukazuje na prevažne pasívnu digitálnu kultúru.
Výsledky zároveň odhaľujú „výchovný paradox“. Iba 17,1 % respondentov zažilo podporujúci a angažovaný prístup rodičov. Až 62,1 % sa digitálne zručnosti naučilo samostatne alebo od rovesníkov, pričom 18,4 % nedostalo žiadne vzdelanie o online bezpečnosti.
Závažným zistením je aj vysoká miera skúseností s online zneužívaním – 64,3 % respondentov uvádza určitú formu negatívnej skúsenosti, pričom 23,4 % čelilo vážnejším formám. Najrizikovejším obdobím je vek 11–15 rokov.
Dôvera v inštitúciách zostáva nízka. Pomoc od školy alebo polície by vyhľadalo len približne 30 % mladých, zatiaľ čo rodine dôveruje 66,9 %. Až 7 % by pomoc nevyhľadalo vôbec.
Výskum poukazuje na potrebu systematického digitálneho vzdelávania, posilnenia rodičovskej podpory a budovania dôvery v inštitúcie. Digitálne detstvo už nie je okrajovým javom, ale kľúčovou realitou, na ktorú musí spoločnosť aktívne reagovať.
#SafeOnline