Ženy, ktoré sa vzdajú práce a zostanú celé roky alebo navždy matkami v domácnosti, nemusia mať na rodinu a deti vždy lepší vplyv ako matky, ktoré pracujú. Viaceré štúdie dnes už poukazujú na to, že pracujúca matka má pozitívny vplyv na vývin dieťaťa a jeho budúcnosť. Okrem skvelého vzoru dosahujú jej deti v dlhodobom horizonte menej problémov so správaním, či lepšie výsledky v škole.[1]
Úloha ženy v rodine je už oddávna vnímaná hlavne ako úloha matky. V posledných desaťročiach sa však trendy menia[2]. (Hoffman, 2016) Zatiaľ čo v roku 1940 pracovalo len 8,6 percent matiek s deťmi vo veku do 18 rokov, v roku 1996 to bolo až 70 percent. Percento pracujúcich matiek sa zvyšovalo s pribúdajúcim vekom detí.
Jednou z najznámejších štúdií venujúcich sa tejto téme je Harvardská štúdia. (McGinn, Harvard Study 2014, 1.) V tejto štúdii sa prejavili veľmi pozitívne výsledky. [3] Zistilo sa, že dcéry pracujúcich matiek sú v dlhodobom časovom horizonte úspešnejšie v pracovnom živote. Častejšie sa nachádzajú na lepšie platených a dôležitejších pozíciach ako dcéry matiek, ktoré nepracovali. Synovia sú zase empatickejší, omnoho viac sa zaujímajú o ostatných a častejšie si vezmú ženu, ktorá tiež pracuje. Neprekáža im, že partnerka pracuje a sú ochotní deliť si povinnosti pri výchove detí ale aj domáce práce. Mnohé ďalšie výskumy dokázali, že dcéry majú lepšie akademické výsledky, menej tradičný výber kariéry a celkovo úspešnejšiu kariéru. Benefitov pracujúcej matky na fungovanie rodiny je podľa vedcov viac.
Podľa McGinnovho výskumu ženy, ktorých aj matka pracovala zarábali viac. Profesorka Harvardu Carmen Nobel tvrdí, že “pracujúca matka, nepomáha len ekonomicky svojej rodine, ale pomáha hlavne sebe profesionálne a emocionálne, ako aj svojim rodičom. Ak zdieľame hodnoty deťom, že aj rodina aj práca sú dôležité rovnomerne, vedie ich to k pracovitosti, k zásaditosti, k rovnoprávnosti a k úcte. “ ( Varmen Nobel, 2015, Source: http://www.hbs.edu/news/articles/Pages/mcginn-working-mom.aspx)
Pracujúca matka je dobrý vzor pre deti. Nezávisle od pohlavia, pracujúca matka môže byť skvelý vzor pre dieťa. Deti by si mali už od malička uvedomovať, že ženy by nemali pracovať len v domácnosti. Dievčatám dokazuje, že keď vyrastú, majú aj iné možnosti ako sa hneď vydať, založiť si rodinu a zostať doma s deťmi, ako napríklad premýšľať nad kariérou. Chlapcom zase ukazuje, že žena môže mať život aj mimo rodiny a stále byť dobrou matkou alebo o tom, že domáce práce sú bežnou súčasťou domáceho života a mali by teda byť rozdelené medzi obe pohlavia. Deti budú z tohto neskôr, pri vyberaní si vhodného partnera alebo zakladaní si rodiny, len benefitovať.
Deti pracujúcej matky sú nezávislejšie. Počas dospievania nemajú na výber. Ako rastú, prenáša sa na nich čoraz viac domácich prác a zodpovednosti. Deti sa učia ako si vyprať, uvariť obed alebo večeru aj bez mamy. Naučia sa byť zodpovedné vtedy, kedy to je potrebné. Keď sa odsťahujú z rodičovského domu, už sú nezávislé a vedia sa o seba postarať, čo im výrazne uľahčuje život oproti niektorým ich rovesníkom, ktorí volajú rodičom každú chvíľu o radu. Dcéry sú omnoho nezávislejšie pri interakcii s rovesníkmi, takisto sú aktívnejšie na vyučovaní- neboja sa zapájať sa do diskusií, pýtať sa učiteľa otázky. Takisto sa cítia pohodlne v pozícii lídra a sú menej hanblivé. Pracujúce matky menej trpia depresiami. Na základe výskumu sa zistilo, že matky, ktoré zostávajú doma, sú častejšie choré a trpia viac depresiami. Matka, trpiaca depresiou, môže veľmi negatívne ovplyvniť rodinu, hlavne deti a ich vývoj, pretože deti najviac trpia pri depresívnej a frustrovanej matke. Pracujúca matka možno trávi menej času s deťmi, avšak čas strávený s deťmi je kvalitnejší. Matky, ktoré sú s deťmi stále, majú rodičovskú úlohu pred sebou neustále. Necítia potrebu plánovať si čas strávený s deťmi aleho ho skutočne stráviť s nimi. Nezáleží na tom, či ide o pozeranie televízie alebo športové aktivity, rodičia, ktorí nie sú so svojimi deťmi 24 hodín denne si vedia čas strávený s nimi naplno vychutnať a využiť. Keď pracujúca matka príde domov, často hodí prácu za hlavu a venuje sa výlučne svojim deťom.
Deti majú lepšie výsledky v škole. Či sa už jedná o akademické úspechy alebo o správanie, deťom pracujúcich matiek sa v škole môže dariť lepšie. Aj keď v minulosti niektoré výskumy ukazovali, že synovia pracujúcich matiek v strednej triede majú nižšie IQ ako ich spolužiaci, toto tvrdenie bolo neskôr ďalšími výskumami vyvrátené. Dokázalo sa,že deti pracujúcej matky majú vyššie skóre na jazykových testoch, matematických testoch, ale aj testoch zameraných na čítanie, nezávisle od socio-ekonomického statusu či pohlavia.
Deti majú taktiež menej problémov so správaním. Mnoho ľudí si myslí, že keď trávia s deťmi menej času, deti majú viac problémov so správaním, či už v škole, alebo mimo nej. Toto nemusí byť nutne pravda. Najviac záleží od toho, aké vzory doma deti vidia. Tie najviac kopírujú, pretože už od detstva sa najviac učíme tým, čo pozorujeme, teda všetci sme svojím spôsobom odrazom svojich rodičom. Ak aj rodičia trávia s dieťaťom veľa času, ale nedávajú mu dobrý príklad, dieťa má zvýšené riziko pravdepodobnosti problémov so správaním.
Pracujúce matky sú šťastnejšie. Štastie v každej domácnosti je dôležitým faktorom pri vývine dieťaťa. Veľmi veľa závisí aj od muža. Ak sú rodičia šťastnejší, viac sa venujú svojím deťom a teda aj deti sú šťastnejšie. Viac sa s deťmi hrajú, majú viac energie a lepší zmysel pre humor. Navyše, šťastný vzťah rodičov znamená silný vzťah. Vzťah rodičov ovplyvňuje takmer všetko, čo sa týka dieťaťa a jeho vývinu.
Pracujúca matka neovplyvňuje emočný vývoj detí. Dôležitý je balanc medzi rodičovskými povinnosťami a pracovným životom rodiča. Výskum University College London publikovaný v Journal of Epidemiology and Community Health ukázal, že deti pracujúcej matky nemajú problém s emočnou stránkou ich osobnosti. Deti matku až tak nevyčerpávajú. Matka zostávajúca celé roky iba v domácnosti si od svojich detí nikdy neoddýchne, zatiaľ čo pracujúca matka si od detí oddýchne tým, že je v práci. Tento fakt má tiež pozitívny vplyv na vzťah medzi matkou a dieťaťom a tiež jeho vývin.
Rodina má vyšší príjem. Ak v rodine pracuje len otec, zatiaľ čo matka zostáva doma, rodina v podstate musí vyžiť z jedného príjmu. Mať dvoch zarábajúcich rodičov je pre deti nepochybne výhodou, pretože rodina má viac peňazí, čiže dieťa má viac možností ako napríkald tráviť voľný čas, alebo sa počas štúdia na strednej či vysokej školy nemusí zaťažovať aj finančnou stránkou štúdia. Veľmi často majú deti s obidvomi pracujúcimi rodičmi našetrený určitý obnos peňazí ešte z detstva, čím získavajú výhodu pred ostatnými rovesníkmi, pretože majú aspoň niečo na začiatok vlastného života, ktorý býva často nákladný.
Deti majú rovnocennejší pohľad na rodovú rovnosť. Ich pohľad na tradičné úlohy na základe pohlaví je rovnocennejší, čiže omnoho menej tradičný. Dcéry si myslia, že aj ženy môžu robiť úlohy, ktoré sa tradične považujú za mužské, a synovia zase, že muž by mal tiež prispievať do domácnosti výkonom domácich prác. [4]
Aká je úloha otca v rodine – problémy a možnosti Rodina sa oddávna považuje za prvé a zároveň základné vyjadrenie spoločenskej povahy človeka. Deti sa rodia do tohto najzákladnejšieho spoločenstva muža a ženy a obohacujú partnerstvo manželov o otcovstvo a materstvo. Napriek tomu súčasný svet neustále viac a viac sťažuje otcom plnenie ich roly v rodine a teda aj pri vývine deti. Pýtame sa, prečo? Prečo nazývame dnešnú civilizáciu civilizáciou bez otca? Kde sa podel funkčný vzťah medzi otcom a synom z minulého storočia? Je za to zodpovedná moderná technologická úroveň dnešného sveta?
Odpovedí je hneď niekoľko: Súčasná postmoderna pluralitou názorov a relativizáciou hodnôt a základných skúseností a faktorov z rodinného prostredia spochybňuje význam otca v živote dieťaťa (módne trendy a pod.)Špecializovanejšia deľba práce zapríčiňuje slabšie kontakty medzi otcom a synom či dcérou. Nezrelosť rodinného usporiadania pôvodnej rodiny, odrážajúca sa v dominantnej úlohe matky a nedostatočnej angažovanosti otca. Preformulovanie nenahraditeľnosti otca v rodine len na zabezpečovateľa prostriedkov potrebných na chod domácnosti, výživu a oblečenie. Tlak médií pôsobiaci často v smere vyzdvihovania negatívneho obrazu otca (ako neprítomného, neschopného a pod.)Preťaženosť, napäté termíny v profesionálnej dráhe v spojitosti so spoločenskými problémami , ekonomickými – konkurencia, nezamestnanosť, existenciálnymi – strach z potomstva, zo zodpovednost. Zároveň veľmi silno na rolu otca pôsobí postava vlastného otca. (Mühlan, 1997)
Pracujúce matky sú často kritizované za to, že netrávia s deťmi toľko času, koľko a ako by mali. Avšak mnohé výskumy v súčasnosti dokazujú že deťom to neubližuje. Práve naopak, existuje mnoho pozitívnych dopadov na život dieťata, ktoré sme analyzovali. Spolupráca otca a matky, ako aj podpora rodiny je v tomto procese nevyhnutná.
[1] Lois Wladis Hoffman, PhD, Professor Emerita, Department of Psychology
University of Michigan-Ann Arborhttp://parenthood.library.wisc.edu/Hoffman/Hoffman.html
[2] Hoffman Effects of Mothers http://parenthood.library.wisc.edu/Hoffman/Hoffman.html
[3] McGinn: Working Mom.http://www.hbs.edu/news/articles/Pages/mcginn-working-mom.aspx
[4] Anne Hardig. 2015. Girls Physical activity level mom example. https://www.livescience.com/51521-girls-physical-activity-level-mom-example.html
