Politická manipulácia a dezinformácie ohľadom Rómskej menšiny

Rómska menšina a jej začlenenie do spoločnosti sú témy, ktoré sa v politických agendách často objavujú a sú zneužité na šírenie populizmus, či dezinformácií alebo zvýšenie popularity strany. Na Slovensku existuje pomerné veľka populácia Romov. Rómovia na Slovensku čelia generačným problém a tak isto aj predsudkom voči ním. Mnohí ľudia ich vnímajú ako nebezpečné skupiny a poberateľov dávok, či záťaž pre štátny rozpočet. Tieto predsudky často využívajú politické strany.

Téma menšín (najmä Rómska problematika) sa často stáva súčasťou politických kampaní pred voľbami. Tento výraz sa cyklicky opakuje a často sa spája s rôznymi politickými agendami týkajúcimi sa Rómov na Slovensku. Politici často využívajú túto tému na získanie podpory a mobilizáciu voličov.

Často krát sa stáva, že politické strany ponúkajú riešenia, ktoré sú podľa ich slov „zaručené a garantované“, v konečnom dôsledku však neslúžia svôjmu účelu, práve naopak, sú používané iba ako nástroj politickej propagady a populistický nástroj politickej strany.

Únia Rómov v tejto téme poukazuje na to, že v období volieb politici vedome šíria zavádzajúce sľuby v rómskych komunitách s cieľom získať hlasy Rómskej populície. Vedome tak šíria zavádzajúce informácie, o ktorých vedia, že privolajú hlasy más a nevyriešia dané problémy.

Na úvod si vysvetlíme základne pojmy ohľadne politického populizmu a jeho nástrojov:

Politická manipulácia je spôsob, akým ľudia alebo skupiny ovplyvňujú verejnú mienku a rozhodovanie ľudí s cieľom dosiahnuť politickú moc alebo výhody. Používajú rôzne taktiky, ako je propaganda, šírenie falošných správ, skresľovanie informácií a kontrola médií. Politici často útočia na osobný charakter svojich oponentov namiesto toho, aby sa zaoberali ich argumentmi. Napríklad, počas predvolebných kampaní sa často objavujú osobné útoky na kandidátov, ktoré majú za cieľ diskreditovať ich osobnosť a morálnu integritu.
Politická propaganda je často používaný nástroj na ovplyvňovanie verejnej mienky, pri ktorom politické strany systematicky šíria jednostranné informácie s cieľom ovplyvniť názory a správanie verejnosti. Počas obdobia Slovenského štátu (1939-1945) bola propaganda intenzívne využívaná na podporu režimu Jozefa Tisa a jeho spolupráce s nacistickým Nemeckom. Médiá boli kontrolované a používané na šírenie pozitívneho obrazu Slovenského štátu ako mierovej a prosperujúcej krajiny, zatiaľ čo sa potláčali akékoľvek kritické hlasy.
Fake news (falošné správy) je typ správ, ktoré sa používajú na šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií. Falošné správy sa často nachadzajú na sociálných médiách alebo na iných komunikačných sietiach. Ak politické strany označujú správy svojich oponentov ako „Fake news“ prestava existovať viditeľná a zrozumiteľná defínicia medzi falošnou a nefalošnou správou. Teda hovoríme o situácii kedy sa, zo všetky informácií stavajú falošné správy a naopak (pravdivé). Po požiari katedrály Notre-Dame v Paríži sa šírila falošná správa, že katedrálu nahradí mešita. Táto dezinformácia sa šírila aj na Slovensku a mala za cieľ vyvolať strach a nenávisť voči moslimom.
Spin je proces pri ktorom sa skresľujú informácie alebo udalostí tak, aby vyznievali v prospech určitej politickej agendy alebo osoby. Napríklad politický kandidát môže zdôrazniť svoje úspechy a ignorovať svoje neúspechy, problémy aby získal podporu voličov. Počas protestov za slušné Slovensko v roku 2018 sa niektorí politici snažili diskreditovať protestujúcich rôznymi spôsobmi. Napríklad, vtedajší premiér Robert Fico a jeho strana Smer-SD často tvrdili, že protesty sú organizované a financované zo zahraničia. Týmto sa snažil zdiskreditovať organizátorov, oslabiť legitimitu protestov a odvrátiť pozornosť od požiadaviek na vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a na boj proti korupcii.
Termín „astrofiguring“ sa používa na opis vytvárania falošnej verejnej podpory alebo opozície voči niečomu. Organizácie môžu platiť ľudí alebo vytvárať falošné profily na sociálnych médiách, aby vytvorili dojem, že veľa ľudí podporuje alebo odmieta určitú vec.

Ovládanie alebo ovplyvňovanie mediálnych kanálov a obsahu je ďalšou taktikou. Napríklad vlády môžu zakázať alebo obmedziť určité informácie, aby sa šírili len preferované naratívy.

Využívanie prieskumov, sociálnych médií a iných nástrojov na ovplyvňovanie vnímania a správania verejnosti je bežnou praxou. Napríklad politické strany môžu využívať prieskumy na získanie informácií o preferenciách voličov a prispôsobiť svoje kampane.
Demonizácia oponentov je taktika, ktorú často používajú politické strany, vlády a iné organizácie na dosiahnutie svojich cieľov. Ide o snahu prezentovať politických oponentov v negatívnom svetle, aby sa oslabila ich legitímnosť a podporu. Politické strany často používajú silnú rétoriku na diskreditáciu svojich oponentov. Robert Fico oznámil, že predloží návrh na odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu Národnej rady SR. R. Fico tvrdí, že Šimečka zneužíva svoju pozíciu na ochranu finančných záujmov svojej rodiny, konkrétne Nadácie Milana Šimečku. Tieto vyjadrenia majú za cieľ oslabiť Šimečkovu legitímnosť a podporu medzi voličmi.

Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) a Hnutie Republika sú slovenské politické strany situované v pravicovom spektre, ktoré sa vyznačujú výrazným nacionalizmom. Obe strany presadzujú tvrdšie opatrenia a obmedzenia v oblasti sociálnej podpory pre menšinové skupiny, pričom obmedzujú prístup k informáciám, manipulujú fakty a ignorujú komplexné aspekty spoločenských problémov. ĽSNS sa vo svojej politickej agende často zameriava na marginalizáciu a demonizáciu menšinových skupín. Z týchto dôvodov i iných sú často kategorizované ako fašistické alebo neonacistické, vzhľadom na viaceré charakteristiky a aktivity spojené s ich činnosťou. ĽSNS a Hnutie Republika sú označované za neonacistické z niekoľkých dôvodov. Ich rétorika často obsahuje nenávistné prejavy namierené proti menšinám, migrantom a etnickým skupinám, najmä Rómom. ĽSNS sa často odvoláva na historické postavy a udalosti spojené s fašizmom a neonacizmom. Napríklad, strana sa hlási k odkazu Jozefa Tisa, ktorý bol prezidentom Slovenského štátu počas druhej svetovej vojny a spolupracoval s nacistickým Nemeckom. Strana používa symboliku a organizuje aktivity, ktoré sú spojené s neonacistickými a fašistickými hnutím. To zahŕňa uniformy, pochody a iné verejné akcie, ktoré pripomínajú fašistické praktiky. Ich politické ciele zahŕňajú tvrdé opatrenia proti menšinám a migrantom, čo je v súlade s neonacistickou ideológiou. Napríklad, ĽSNS navrhuje vytvorenie domobrany na boj proti “cigánskej kriminalite” a obmedzenie práv LGBT komunity. Tieto strany využívajú strach a nenávisť ako nástroje na mobilizáciu a získanie podpory medzi širšou populáciou.

Napríklad ĽSNS sa pokúsili šíriť obrázok, ktorý naznačoval, že nezamestnané rómske rodiny dostávajú mesačne viac peňazí ako zarobia zamestnané majoritné rodiny. Na Slovensku sa často opakuje, že Rómske rodiny zneužívajú tento systém a za účelom poberania dávok plodia deti. Veľký počet detí, však nemá veľký vplyv na výšku dávok. Samozrejme, počet detí ovplyvňuje výšku dávky ale nie výrazne. V roku 2024 je dávka na rodinu s viac ako 4 deťmi vyššia iba o 76,80 eur ako dávka pre rodinu s menej ako 4 deťmi. Podobný vzorec bol aj v predchádzajúcich rokoch. Táto strana však nie je známa len pre dezinformácie, ale aj pre svoje nenávistné postoje. Napríklad označuje Rómov za „parazitov“, bolo používaná najmä v období nacistického Nemecka a jeho satelitov. Taktika, ktorú pri tom použili, je ako sme si už spomínali “demonizácia oponentov”. V tomto prípade sa strana ĽSNS snažila zosmiešniť rómske rodiny a vytvoriť negatívny obraz o nich.

Členovia tejto strany neskôr spustili verejnú kampaň, počas ktorej navštevovali rómske osady s cieľom “upratať” a riešiť problémy. Strana organizovala demonštrácie a pochody v blízkosti rómskych osád, často s cieľom zastrašiť miestnych obyvateľov a prezentovať sa ako ochrancovia „poriadku“. Vo voľbách mali úspech v tých regiónoch u nerómskej časti spoločnosti, kde sa vyskytuje väčší počet rómskych osád. Je však dôležité si uvedomiť, že takéto taktiky môžu mať dlhodobé následky a ovplyvniť verejnú mienku, vytvroiť polarizáciu, vytvoriť napätie medzi majoritou a minoritou, ktoré neskôr môžu vyústiť do fyzického násilia. A nakoniec je možné predpokladať, že takáto politická taktika môže ovplyvníť celý demokratický proces na Slovensku.

Okrem politických strán, dezinformácie šíria aj rôzne alternatívne médiá, ktoré sú v konečnom dôsledku často krát napojené na tieto politcké strany. Ak si rozoberieme článok „Nízka vzdelanostná úroveň veľkej časti cigánskej mládeže je predovšetkým výsledkom nezodpovedného správania ich rodičov“ od autora PhDr. Štefana Surmánekza z potrálu „Denník Republika“, všimneme si hneď niekoľko faktorov, o ktorých sme doteraz písali. Článok tvrdí, že nízka vzdelanostná úroveň rómskej mládeže je hlavne výsledkom nezodpovedného správania ich rodičov. Ide o obviňovanie určitej skupiny ľudí (v tomto prípade rodičov rómskej mládeže) za problémy, pričom sa ignorujú komplexné faktory, ktoré ovplyvňujú situáciu. Jedným z konkrétnych faktorov, ktorý môže ovplyvňovať vzdelanostnú úroveň rómskej mládeže, je sociálna a ekonomická situácia. Rómska komunita často čelí chudobe, nezamestnanosti a nedostatočnému prístupu k vzdelaniu. Tieto faktory môžu výrazne ovplyvniť možnosti vzdelávania a rozvoja mladých ľudí. Článok ďalej generalizuje negatívne vlastnosti na celú rómsku komunitu a nezohľadňuje systémové problémy ako chudoba, diskriminácia, a segregácia a fyzické násilie, , ktoré prispievajú k vzdelanostným rozdielom. Takéto konanie v rámci politickej agendy môže viesť k politickej propagande alebo k úmyselnému šíreniu dezinformácií. Úlohou politikov je tiež zastupovať všetkých občanov bez rozdielu, s dôrazom na odstraňovanie diskriminácie a pomoc najzraniteľnejším, a nie naopak podporovať ich diskrimináciu a využívať ich na politické účely.