E-BOOKY
ŽIVOT V SUBURBANIZÁCIA A PANDÉMIA (2022)
Pandémia Covid – 19 nám menil životy aj bývanie. Viac home officu, menej cestovania, vyššie ceny benzínu,ale menej aút na cestách, drahšie ceny a nehnuteľnosti, predsa existujúca vysoká inflácia. Posun v preferenciách záujemcov o nové bývanie, ktorý súvisí s vírusom a opatreniami nás núti prehodnocovať mnohé aspekty nášho bývania. Multifunčnosť je trendy? Ak chceme doma bývať, športovať aj pracovať je možnosť flexibilitou požiadavky v prípade potreby prispôsobiť miestnosti nasledovne. Obývačka sa neraz pomelila na konferenčnú miestnosť, škôlky na MOMky. Aspoň trochu terasy – uvažujeme o balkónoch, lodžiach, terás… Technológiou proti vírusom musíme ešte viac dbať na to, či dýchame. Odborníci predpokladajú nárast záuj o inteligentné riešenie tzv. smart domácnosti s dôrazom na rozpoznávanie tváre či na hlasové ovládanie. Dotýkať sa niečoho je skratka prežitok a navyše riziko. Preto rastie dopyt po kávovaroch, televíziách a bezpečnostných dverách, ktoré budú reagovať na váš príchod.Naša „bublina“počas COVID- 19u nám ukázala na koho sa môžeme spoliahnuť Aj si pamätáme na bubliny, ktoré boli rozšírené rodiny, počas ktorých sme si uvedomili, čo má pre nás cenu a čo nie, ktoré vzťahy sú pre nás hodnotnejším, kto je nápomocným susedom, ozajstnou pomocou prečítajte si v EBOOK PandemiaSUBURBANIZACIA
Pubikácia bola finančne podporená z Fondu pre podporu národnostnćh menšín.
ŽIVOT V SUBURBIÁCH (2020)
Podľa urbanistu Nate Berga (Bloomberg, 2012) nie suburbanizácia, ale viac samotná izolácia je zodpovedná za začatie negatívnych procesov v komunite. Ďalším dôvodom, prečo život na predmestí nie je vhodný najmä pre deti a rodiny, je fakt, že zbavuje ľudí sociálnych kontaktov. Spomína sa napríklad fenomén „zelená vdova” tzv. green widow syndrómom definovaný jav, ktorý označuje určitú etnickú skupinu suburbánnych žien. Podľa definície spĺňa podmienky izolácie a dezintegrácie, a jej členky bývajú síce v nádhernej suburbii, v rodinnom dome, ale cítia sa byť stále izolované v spoločnosti. Cieľom výskumu bolo osloviť takéto ženy maďarskej aj slovenskej národnosti a podľa vopred stanovenej štruktúry sa s nimi porozprávať o živote, preskúmať kvalitu života v suburbiách z ekonomického hľadiska a spoznať ich spoločenské či kultúrne tendencie.Suburban_studia_SK
KULTÚRA A SUBURBANIZÁCIA (2019)
Štúdia sa zameriava na suburbánne oblasti v prímestskej zóne Bratislavy, pri hlavnom meste Slovenska, v aglomeráciách a v okrajových regiónoch, konkrétne na území Žitného ostrova – na južnom Slovensku. Osobitná pozornosť sa venuje rýchlemu demografickému rastu obyvateľstva prostredníctvom suburbanizačných procesov. Okrem všeobecne akceptovateľných štatistických údajov existujú primárne údaje získané prostredníctvom prieskumu v prímestských obciach s 545 analyzovanými dotazníkmi. Zdôrazňuje sociálno-ekonomický efekt suburbanizácie, po všetkých jej dopadoch na obyvateľov žijúcich na slovenských predmestiach. Skúmajú sa dve dôležité hypotézy. Po prvé, že táto suburbanizácia má preukázateľný vplyv na regionálny kultúrny rozvoj suburbie Bratislavy. Po druhé, okrem rozvoja hlavného mesta Slovenska analyzuje vplyv na kvalitu kultúrnych služieb pre obyvateľov suburbií pomocou dotazníkov Prvá hypotéza sa analyzuje situačnou ekonomickou analýzou prostredníctvom sekundárnych štatistických a makroekonomických údajov s dôrazom na kultúrne subjekty. Druhá hypotéza založená na prieskume využíva kvantitatívne a kvalitatívne metódy, dotazník zisťuje postoje obyvateľov predmestia o kultúre a kultúrnej identite. Štúdia nakoniec sumarizuje, či suburbanizácia v poslednom desaťročí prehĺbila rozdiely v socio-ekonomickom, demografickom a kultúrnom vývoji v typickom mikroregióne.
FREE DOWNLOAD ZÁVEREČNEJ SPRÁVY: Suburbanizácia a kultúra:ZÁVEREČNÁ VÝSKUMNÁ SPRÁVA skrátená
SUBURBANIZÁCIA A IDENTITA (2018)
Cieľom práce bolo skúmať, ako suburbanizovaný priestor vplýva na ľudí a ako ľudia následne vplývajú na hospodárstvo. Interdisciplinárny výskum testoval hypotézu, či regionálna identita prispieva k hospodárskemu rastu regiónu alebo naopak, ak je región hospodársky vyspelý, či tento fakt pozitívne ovplyvňuje imidž a identitu teritória, regiónu, ako geograficko – hospodárskeho celku. Proces suburbanizácie je považovaný za jeden z najvýznamnejších transformačných procesov intraurbánnych štruktúr v postkomunistických mestách. Zmeny sa prejavujú najmä v tých častiach miest, kde využívanie priestoru nereflektuje nové sociálno-ekonomické podmienky. V postkomunistických mestách sú to na jednej strane centrum a niektoré priľahlé štvrte vnútorného mesta, na druhej strane sú to okraje mesta a prímestská zóna. Suburbanizácia zasahuje práve periférne časti mesta a zónu, ktorá bezprostredne obklopuje kompaktné mesto, t.j. prímestskú (suburbánnu) zónu. Vymedzenie procesu suburbanizácie teda priamo súvisí s týmto priestorom. Z hľadiska miery komplexnosti, vyjadrujúcej vplyv tohto procesu na parciálne intraurbánne štruktúry, patrí do skupiny komplexných transformačných procesov. Tieto procesy sa prejavujú vo všetkých troch parciálnych intraurbánnych štruktúrach – morfologickej, funkčnej a sociálno-demografickej.
SÚHRNNÁ VYSKUMNÁ SPRÁVA NA STIAHNUTIE
DOWNLOAD 31122018 SURBUBANIZACIA FINAL SPRAVA
ONLINE DOTAZNÍK
https://docs.google.com/forms/d/1R-_CnO6KlY7Gx9E4dsbC–oMccKSdcSoY8XkOuKimTc/prefill
Prosíme Vás o vyplnenie anonymného dotazníka pod názvom „Suburbanizácia a identita“, ktorého zámerom je pozbierať podklady k socioekonomickému výskumu v oblasti identity suburbánnych regiónov v okolí hlavného mesta, Bratislavy.
Výskum, ktorého hlavnou témou je otázka skúmania regionálnej identity a tzv. „imidžu“ regiónov má za cieľ skúmať aktuálne trendy dynamicky sa vyvíjajúcej kultúrnej identity tzv.“novodobých obcí“ hlavne regiónu Žitného ostrova, pričom porovnáva aj suburbanizáciu inými obcami vo svete.
Projekt sa realizuje vďaka dotácie z Fondu pre národnostné menšiny – Kultminor.
S poďakovaním: PhDr. Lívia Bott Domonkos, PhD. štatutár OZ FutuReg.
Vysvetlivky: suburbánna zóna – Prímestská zóna (angl. suburban zone, hu.külvárosi térség, szuburbán terület )Podľa S. Liszewského a W. Maika pod ňou rozumieme prechodné teritoriálne pásmo, ktoré bezprostredne obklopuje kompaktné mesto a zároveň je súčasťou mestskej aglomerácie.
