Postoje matiek a žien na Žitnom ostrove

Kvalitatívny dotazníkový prieskum žien v regióne

Z 50 opýtaných žien počas hĺbkového rozhovoru sa vyjadrila viac ako polovica negativisticky. Vzorka sa skladala zo žien s trvalým pobytom na južnom Slovensku, čo znamená okresy Dunajská Streda, Senec, Komárno  a Nové Zámky, cezhraničné oblasti. Dotazník bol dvojjazyčný a sústredil sa najmä na otvorené otázky, kde respondenti mohli vybrať  „Nikdy v živote som zatiaľ nepociťovala, ako matka podnikateľka žiadnu formu diskriminácie ako žena. Žiaľ ako matka s deťmi, stále viac to pociťujem . Aj keď mi to verejnosť nedáva najavo, ale hlavne očakávanie voči sebe sú obrovské, a nikdy to pri deťoch nerealizujem do maxima. Áno, cítim sa znevýhodnená.“ (E., 36, Bratislava)

V celom podnikateľskom systéme pre nových, mladých podnikateliek je asi to isté nevýhodou, ako pre všetkých, málo informácií a cena informácií pomerne vysoká, keď vidím, že podnikatelia nie sú schopní sledovať dennodenné zmeny. Myslí si, že sociálne dávky pre živnostníčky sú mizerné a toto dosť ovplyvňuje ochotu matiek pred plánovaným tehotenstvom radšej sa zamestnať. (S., 40, Dunajská Streda)

“Živnosti sú typickejšie pre ženy ako forma s.r.o., hlavne kvôli odvodom a plánovaným materským dovolenkám.  To som odsledovala počas mojej účtovníckej praxi a sama to tak odporúčam “ ( K., 33 Šamorín)

„Podnikateľ musí neustále investovať, na začiatku však veľmi veľa, aby uspel na trhu. Konkrétne moje podnikanie som budovala v manželstve, ale bez detí , preto je to pre mňa nepredstaviteľné, prečo a a ko by som to zrealizovala pri malých deťoch, pokračovať sa dá, ale štart je vždy lepší v klude.“ (A. 30, Jahodná)

„Maďarsko a Slovensko sú celkom odlišné z hľadiska administratívy a byrokracie týkajúcej sa podnikania . Samotný proces je podobne zložitý v oboch štátoch, aj keď v Maďarsku je viac podnikov, majú lepšie podnikateľské prostredie pre samostatne zárobkovo činné osoby. Popri podnikaní je veľmi dôležité sledovať. „ (R,28, Komárno)

„Sociálne podnikanie je jedno z najnovších trendov, ktoré sú vhodné pre ženy, ktoré sú viac oddané pre tému sociálnej zodpovednosti, pomoci a celkovej kultúrnej či verejnoprospešnej aktivite. Sociálne podnikanie alebo spoločenské podnikanie (angl. social entrepreneurship), ktorého primárnym cieľom nie je zisk, ale širšie spoločenské poslanie (trvalé riešenie sociálneho problému). (L. 34, Šamorín)[1]

Ako vidíme z odpovedí sú rôzne, menia sa rádovo postoje a vekom, aj typom podnikania sa respondenti veľmi líšia hlavne v tom, či je podnikateľské prostredie podporné pre matky s deťmi, alebo je to skôr akási jediná agenda, ktorá zostáva, keď žena chce byť časovo flexibilná a robiť jednoducho všetko celý deň. Sociálne podnikanie a podnikanie z domu sú typy podnikov, kde sloboda a kreativita dávajú neobmedzené možnosti, hoci aj menšie zisky , hlavne na začiatku podnikania. Je to pojem, s ktorým sa v posledných rokoch stretávame čoraz častejšie. Jeho význam sa zvyšuje s postupným uvedomovaním si dôležitosti integrácie znevýhodnených skupín do spoločnosti.

[1] http://www.upsvar.sk/buxus/generate_page.php?page_id=12977